Veľká noc patrí medzi najvýznamnejšie kresťanské sviatky, ktoré symbolizujú príchod jari, znovuzrodenie prírody a vzkriesenie Ježiša Krista. Aj Veľká noc na Liptove má svoje unikátne tradície, ktoré sa v týchto končinách zachovali dodnes.
Vajce – symbol znovuzrodenia
Jedným z najtypickejších zvykov Veľkej noci na Liptove je zdobenie kraslíc. Vajíčko, ktoré je symbolom života a znovuzrodenia, sa vyfarbuje pomocou prírodných farbív, ako je napríklad cibuľová šupka. Jednotlivé farby vajec majú symbolický význam. Vajce nafarbené na červeno symbolizuje lásku a vášeň, zelená farba znovuzrodenie prírody a žltá znamená slnko a teda koniec studenej zimy.
Neskôr sa vyvinuli rozmanité techniky zdobenia ako napríklad batikovanie a teda nanášanie vosku na vajce ihlou a následné farbenie. Typické je aj drôtovanie, ktoré je dedičstvom drotárskych majstrov z Liptova. Mesto Liptovský Mikuláš dokonca každoročne organizuje súťaž o najkrajšiu kraslicu, pričom podobné zdravé súperenie tradičných ľudových umelcov prebieha už po generácie aj v každej dediny či rodine. Okrem farbenia sa na Liptove tradične robí aj tzv. beranenie. Dvaja ľudia si zvolia vajce a potom ich spolu úderom o seba rozbijú. Ten, kto zostane s celým vajcom, vyhráva.
Šibačka a oblievačka
Posledný deň sviatkov sa nielen na Liptove, ale po celom Slovensku chodí šibať a oblievať. Čím západnednejšie, tým viac sa šibalo, smerom na východ sa zas viac oblievalo. Na Liptove sa udomácnili obe, dnes už pomerne drastické tradície, ktoré však majú svoj význam a symboliku. Ľadová voda z horských potokov naberaná do vedra má mladým ženám a dievčatám zabezpečiť zdravie, krásu a plodnosť.
Korbáč na šibanie má byť vyrobený z ôsmych až dvanástich prútov mladej vŕby. V minulosti išlo o magický rituál, ktorý symbolizoval sviežosť, plodnosť a rast. Šibačka mala dievčaťu priniesť zdravie a odohnať zlo. Aj jednotlivé stužky na korbáčoch v sebe niesli svoju symboliku. Červená symbolizuje lásku, modrá – nádej, žltá – nezáujem a zelenú dostali obľúbení chlapci od vyšibaných dievčat. Okrem stužky dievčatá obdarovali svojich kupačov aj spomínanými maľovanými vajíčkami a ušlo sa im aj chutné pohostenie. Šibačka a oblievačka niekedy pokračovala aj v utorok. V tento deň smeli dievčatá na ulici obliať a vyšibať každého muža, ktorého stretli.
zdroj: slovakia.travel
Tradície na tanieri
K veľkonočným sviatkom tradične patria aj tradičné pokrmy. Obdobie karnevalov, zabíjačiek je na konci a po 40 dňovom pôste prichádza škaredá streda, ktorou sa pôst končí a začínajú prípravy na Veľkú noc. Počas škaredej stredy gazdiny hostili podľa tradície nepodarkami, aj napriek tomu, že sa im varenie podarilo. Ak sa pripravovali napríklad zemiakové placky, tak sa vždy naschvál roztrhli. Na zelený štvrtok sa vždy podávalo niečo zelené a varilo sa často z jarnej zelene, strukovín, petržlenovej vňati či mladej žihľavy. Piekli sa rôzne pletence či škvarkové placky, ktoré sa podávali k jarným polievkam.
zdroj: svetevity.sk
Na Veľký piatok sa podľa tradícií držal pôst. Ten kto nevydržal si mohol pripraviť rybu, alebo náhradu v tvare ryby zo zemiakového cesta. Taktiež sa pripravovali husté polievky z kyslej kapusty, špenátu, fazule, hrachu alebo zemiakov. Počas bielej soboty sa skončil dlhý pôst a začala sa veľká hostina. Hlavným jedlom bola veľkonočná plnka a na žiadnom stole nesmel chýbať mazanec. Vrcholom veľkonočných sviatkov z pohľadu jedla bola od nepamäti veľkonočná nedeľa. V každom dome sa slávnostne prestrel stôl a podávali sa tie najväčšie dobroty ako buchty a pokrmy z mäsa, ktoré si rodina mohla dovoliť. Nesmel chýbať pečený baranček, či už z mäsa alebo ten zo sladkého cesta. Na deň oblievačky zas nesmeli chýbať pokrmy z vajec ako symbolu nového života.
